Seniori sú špeciálna skupina pacientov, ktorá si vyžaduje aj špeciálny prístup, ktorého sa im často nedostáva. Začína to tým, že seniori a ich príbuzní často nevedia, že existuje domáca ošetrovateľská starostlivosť. Podľa ich slov lekári nemajú čas ich informovať a prakticky neexistujú žiadne iné informačné kanály, ktorými by sa seniori dozvedeli o možnostiach domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Nemocnice a polikliniky väčšinou vo svojich priestoroch zrušili možnosti informačných tabúľ či násteniek, alebo letákov, kde by tieto informácie mohli byť uverejnené, alebo si neprajú aby sa tieto informácie tam uvádzali, prepúšťacie správy väčšinou neobsahujú informáciu o tom, že pacient je imobilný a má dekubity alebo nezahojené rany, čiže všeobecný lekár nemá dôvod konať pokiaľ pacienta nenavštívi a tak sa seniori do domácej starostlivosti dostávajú náhodne, oneskorene a často v značne zhoršenom stave. Snahy uverejňovať informácie o domácej ošetrovateľskej starostlivosti na internete zlyhávajú na tom, že seniori a často ani ich príbuzní tieto informácie na internete nehľadajú, ale hľadajú ich u lekárov a v nemocniciach a poliklinikách.
Ďalším problémom je financovanie domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré pretrváva už z polovice 90. rokov a je založené na hodnotení výkonov. Čiže neuhrádza sa komplexná ošetrovateľská starostlivosť ktorá je u seniorov nevyhnutná a vykonáva sa tak, ale iba jednotlivé výkony, pričom existujú tzv. zakázané kombinácie výkonov, kedy sa napr. pri ošetrovaní dekubitov nehradí denná prevencia vzniku ďalších dekubitov, polohovanie, edukácia pacienta a príbuzných a iné výkony, ktoré sa nevyhnutne v rámci komplexnej starostlivosti počas návštevy musia vykonávať. Nehradí sa príplatok za ošetrovanie imobilného pacienta, čiže ku všetkým výkonom, ale vyberie sa len jeden z výkonov. Tým pádom sa cena za návštevu redukuje a sestry musia urobiť viac návštev za deň, aby pokryli náklady spojené so službami, čiže nemajú dostatok času, ktorý je potrebný najmä pri ošetrovaní seniora, prípadne sú každodenne v časovom strese. A keď k tomu pridáme, že sestry denne veľa cestujú ale aj veľa chodia, a to v každom ročnom období a za každého počasia, či sneží, prší alebo praží slnko, je toto povolanie čoraz menej atraktívne a je problém do domácej ošetrovateľskej starostlivosti dobré sestry získať a udržať. Radšej idú pracovať do blízkeho zahraničia za niekoľkonásobný plat. Aj preto je už roky problém naplniť počty sestier v sieti ADOS, čo sa spätne odráža na nedostatočnej domácej starostlivosti o seniorov.
Ďalší z problémov sú kompetencie sestier. Univerzity chrlia vysokoškolsky vzdelané sestry, bakalárky a magistry ale v domácej ošetrovateľskej starostlivosti tieto sestry kompetencie nemajú. Napriek tomu, že už niekoľko rokov platí vyhláška o kompetenciách sestier, kde sú jasne zadefinovane výkony, ktoré môže robiť sestra samostatne a ktoré robí na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom, nedodržiava sa to, a sestry vlastne nemôžu rozhodovať o ničom, na všetko musia mať písomný návrh lekára. A tak sú lekári zavalení kopou administratívy, ktorú by na seba mohli prebrať vysokoškolsky vzdelané sestry a uľahčiť tak život najmä seniorom, ktorí sú menej pohybliví alebo často pripútaní na lôžko. Napr. aj preskripcia špeciálneho obväzového materiálu, štvorcov, náplastí, mastí a podobne, nehovoriac o vložkách či plienkach pre inkontinentného seniora, je stále povinnosťou lekára, hoci sestra by ho v tejto oblasti mohla ľahko zastúpiť. Samozrejme žiadalo by si to zmenu legislatívy a zaškolenie sestier, avšak z dlhodobého hľadiska by to bolo prínosom nielen pre seniorov ale aj pre lekárov a sestry.
Doc. MUDr. Božena Bušová, CSc., MPH
Riaditeľka ADOS Harris Slovakia
Viceprezidentka APOSS (Asociácia poskytovateľov ošetrovateľských služieb Slovenska)