Rozhovor s riaditeľkou Harris Slovakia, Doc. MUDr. Boženou Bušovou, CSc., MPH
Ľudia si často pletú pojem opatrovateľská a ošetrovateľská služba. Aký je medzi nimi rozdiel?
Rozdiel medzi týmito dvomi službami, ktoré sa poskytujú v domácom prostredí, je podstatný:
Opatrovateľská služba je sociálna služba, poskytujú ju školené opatrovateľky alebo opatrovatelia. V rámci tejto služby sa poskytuje pomoc alebo dohľad pri úkonoch sebaobsluhy, najmä hygienická starostlivosť o jednotlivé časti tela alebo o celé telo, stravovanie a dodržiavanie pitného režimu, pomoc pri vyprázdňovaní, obliekanie, vyzliekanie, vyzúvanie. Dôležitou súčasťou tejto služby je aj mobilizácia ležiacich, ktorí sa stali úplne alebo čiastočne imobilnými v dôsledku choroby alebo úrazu. Vykonáva sa pomoc pri vstávaní, pri líhaní, polohovanie, pomoc pri manipulácii s predmetmi a sprievod pri chôdzi. Ďalej sa poskytuje pomoc pri starostlivosti o domácnosť – nákup potravín, príprava jedla, varenie, zohrievanie jedla, donáška jedla do domu, umytie riadu, bežné upratovanie v domácnosti, administratívne úkony spojené s vedením domácnosti (napríklad zabezpečenie úhrady platieb). V rámci opatrovateľskej služby možno poskytovať aj pomoc pri základných sociálnych aktivitách, ktoré zahŕňajú napríklad sprievod na lekárske vyšetrenie, na vybavenie úradných záležitostí a podobne. Hradená je u verejných poskytovateľov z rozpočtu samosprávy alebo si ju platia priamo prijímatelia služieb (u väčšiny neverejných poskytovateľov). Objednáva si ju občan na určitý počet hodín denne alebo nepravidelne.
Ošetrovateľská starostlivosť je druh zdravotnej starostlivosti, poskytuje ju zdravotnícky personál – sestry pracujúce v ADOS (Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti) na základe písomného návrhu všeobecného lekára. Hlavnou náplňou činnosti ADOS je komplexná ošetrovateľská starostlivosť o chronické rany, preležaniny a iné výkony podľa ordinácie lekára. Niektoré ADOS poskytujú na základe návrhu rehabilitačného lekára aj domácu liečebnú rehabilitáciu alebo fyzioterapiu. Tá je určená najmä pacientom pri rôznych chronických ochoreniach pohybového aparátu alebo po úrazoch, operáciách a cievnych mozgových príhodách. Domáca ošetrovateľská starostlivosť je imobilným a čiastočne imobilným pacientom hradená zo zdravotného poistenia. Sestry pracujúce v ADOS musia mať príslušné vzdelanie, dnes už vysokoškolské, špecializáciu v tzv. komunitnom ošetrovateľstve a dostatočnú prax pri ošetrovaní pacientov v domácom prostredí.
Ako často využívajú ľudia domáce ošetrovanie sestrami z ADOS?
V súčasnosti ešte stále prevláda názor, že „zvládneme to sami“, a tak sa príbuzní často púšťajú do ošetrovania rán, robia to neodborne, rany sa nehoja, zväčšujú sa a stávajú sa chronickými. Stáva sa to najmä pri preležaninách, keď už vzniknú, ľudia ako by sa hanbili volať odbornú pomoc.
Sestry pracujúce v ADOS sú odborníčky na ošetrovanie rán, pracujú modernými metódam hojenia rán a preležanín a preto je veľká šanca na ich vyhojenie. Ošetrovanie chronických rán je u čiastočne alebo úplne imobilných pacientov hradené zo zdravotného poistenia. Je potrebný k tomu písomný návrh potvrdený všeobecným lekárom pacienta.
Čo je to mobilizácia ležiaceho?
V prípade domácich služieb sa pod mobilizáciou rozumie najmä aktivizácia ležiaceho seniora, ktorý sa stal v dôsledku choroby, operácie alebo úrazu čiastočne alebo úplne imobilným. Sám si často nevie pomôcť a potrebuje pomoc odborného pracovníka. Vykonáva sa nácvik vstávania a líhania, sedu alebo postavenia, chôdze s oporou alebo bez nej, nácvik sebaoblužných výkonov, cviky na posilňovanie svalstva celého tela a iné potrebné výkony. Včas mobilizovaný senior má veľkú šancu sa stať opäť samostatným a sebestačným. Závisí to však tiež od jeho vnútorných rezerv či ochorenia, jeho motivácie.
Ako funguje opatrovateľská služba doma?
Každý človek uprednostňuje pobyt doma u seba. Je to omnoho prirodzenejšie ako byť umiestnený v sociálnom zariadení. Pokiaľ sa dá, treba sa vždy snažiť zostať doma čo najdlhšie. Ak má senior pomoc v rodine a v priateľoch, zvláda to. Avšak často musia príbuzní pracovať a nestíhajú zabezpečovať všetky povinnosti. Vtedy si objednávajú opatrovateľskú službu. Opatrovateľky navštevujú seniorov doma v dohodnutom čase a vykonávajú dohľad a pomoc pri seba obslužných výkonoch, pomoc v domácnosti alebo iné sociálne aktivity na ktorých sa v zmluve dohodli. Zmluva sa uzatvára medzi seniorom alebo jeho zástupcom a poskytovateľom služieb.
Služby sa môžu objednať u verejného alebo neverejného poskytovateľa: Verejný poskytovateľ je samospráva alebo ňou zriadená organizácia, ktorá opatrovateľskú službu poskytuje. Neverejný poskytovateľ je nezávislá organizácia, ktorú založila buď súkromná osoba, alebo nejaká organizácia ako napr. Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakonia a Slovenský Červený kríž. Všetci poskytovatelia musia byť registrovaní, ich zoznam je uverejnený na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
V prípade, že nastane akútna situácia a senior potrebuje opatrovateľskú službu, môže sa obrátiť na neverejného poskytovateľa a služby si objednať. Keďže väčšina neverejných poskytovateľov nedostáva príspevok od samosprávy, premieta svoje náklady do ceny, čiže senior zaplatí plnú cenu bez dotácie.
Na objednanie dotovanej opatrovateľskej služby (za nižšiu cenu) je potrebné najprv požiadať o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Žiadosť sa podáva na miestnom alebo obecnom úrade. Po posúdení odkázanosti dostane senior o tom rozhodnutie. Na základe jeho zaradenia do stupňa odkázanosti môže žiadať o opatrovateľskú službu. Proces posudzovania trvá cca 30-60 dní a je preto dôležité aby si to seniori nenechávali na poslednú chvíľu ale žiadali o posúdenie včas. Opatrovateľskú službu nemôžu dostať ak príbuzný, ktorý sa stará o seniora s ťažkým zdravotným postihnutím dostáva peňažný príspevok na opatrovanie alebo ak senior využíva aj inú sociálnu službu, napr. navštevuje denný stacionár.
Dlhšie upozorňujete na fakt, že sociálnym službám hrozí kolaps. Prečo?
Sociálne služby sú v zlej situácii. Dlhodobé podfinancovanie služieb, nárast počtu seniorov odkázaných na sociálne služby, neposkytovanie príspevkov neverejným poskytovateľom a v dôsledku toho drastické znižovanie počtu poskytovateľov opatrovateľskej služby, to všetko vytvára veľké napätie v sociálnych službách. Miesta vo verejných pobytových zaradeniach sú často obsadené seniormi, ktorí nie sú odkázaní na sociálne služby, nikdy sa ich odkázanosť neposudzovala, lebo tam zostali historicky z pôvodných domovoch dôchodcov, ktoré sa premenili na sociálne zariadenia. Bývajú v zariadeniach, pretože predali alebo darovali dom, byt a presťahovali sa do domova dôchodcov. Stále tam dostávajú kompletné služby vrátane upratovania, prania, stravovania za ceny dotované z verejných zdrojov. Tým pádom samospráva nemá dostatok zdrojov na financovanie služieb pre seniorov, ktorí boli posúdení ako odkázaní na sociálne služby a k službám sa nevedia dostať, a sú vedení v poradovníkoch, alebo si služby objednávajú u neverejných poskytovateľov za plné ceny, bez príspevku.
Opatrovateľskú službu poskytuje na Slovensku len jedna tretina miest a obcí napriek tomu, že to je ich originálna kompetencia a mali by ju poskytovať všetci. Dve tretiny samospráv túto službu vôbec neposkytujú, či už z dôvodu že nemajú finančné prostriedky, alebo zámery obce a mesta sú iné. Finančné prostriedky, ktoré ma obec a mesto k dispozícii nie sú účelovo viazané a tak závisí od samosprávy akým spôsobom ich použije a či sociálne služby poskytovať bude alebo nebude.
Čo vnímate ako jeden z najväčších problémov v sociálnych službách?
Dlhodobé podceňovanie. Podceňujú sa náklady, ktoré sú spojené s touto službou, v dôsledku toho sú dlhodobo podfinancované, čo má za následok nízke mzdy a odchod kvalifikovaných pracovníkov na všetkých úrovniach. Spoločnosť si musí uvedomiť, že starať sa o starých, chorých a odkázaných je
jednou z najťažších služieb. Musia ju vykonávať vhodní pracovníci, ktorí sú to schopní zvládať nielen po kvalifikačnej a vzdelanostnej stránke ale najmä po stránke osobnostnej. Takých ľudí je veľmi málo, podceňuje sa ich príprava, neexistuje riadne vzdelanie, ktoré by pripravovalo na túto prácu. A keď sa aj takí pracovníci nájdu, majú nízku mzdu, za ktorú nie sú schopní živiť svoje rodiny a odchádzajú do zahraničia.
Ale na druhej strane je potrebné uviesť, že je tu podceňovanie zo strany seniorov a ich príbuzných. Každý chce dlho žiť ale nikto nechce byť starý! Ale tomu sa nedá vyhnúť a tak je potrebné sa na starobu pripraviť. A začať treba najneskôr pri odchode na dôchodok. Je nevyhnutné sa zamyslieť kde
bývame, ako bývame, či máme v dome výťah, bezbariérový byt, akú máme kúpeľňu, toaletu, posteľ, dostupnosť poličiek v skriniach, a mnoho ďalších vecí, ktoré ak nie sú vhodné, dokážu odkázaným sťažiť a strpčiť samostatný život. Treba byť tiež vnímavý k ponuke služieb, ktoré existujú, treba sa zaujímať o to akým spôsobom sa v prípade potreby k službám dá dostať. Denne sa stretávame s nič netušiacimi príbuznými, ktorí k nám prichádzajú aby si objednali služby a sú doslova šokovaní súčasnou situáciou. V lepšom prípade si služby zaplatia, avšak ak očakávajú zo dňa na deň služby za dotované ceny, tak zostanú sklamaní.
Opakovane sme robili rôzne osvetové akcie, dni sociálnych služieb, dni seniorov, kam prišla vždy len hŕstka seniorov a takmer každý obchádzal stánky so sociálnymi službami zďaleka s tým, že tieto služby nepotrebuje a nikdy potrebovať nebude. Je to pštrosia politika…ale problém nezmizne tým, že ho budeme ignorovať.
Stále je rozdiel v cenách u verejných a neverejných poskytovateľov? Aké sú ceny, ak sa to dá porovnať?
Rozdiel v cenách medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi tkvie v tom, že prevažná väčšina verejných poskytovateľov minie všetky verejné zdroje určené na sociálne služby, ktoré v rozpočte obce a mesta sú, na služby, ktoré poskytujú sami (napr. aj seniorom, ktorí nie sú odkázaní), a nedávajú príspevky na svojich občanov, ktorým služby poskytujú neverejní poskytovatelia.
Náklady na sociálne služby sú porovnateľne rovnaké u verejných a neverejných poskytovateľov, avšak u verejných sú hradené z rozpočtu samosprávy, zatiaľ čo u neverejných si ich musí senior zaplatiť sám. Náklady na opatrovateľskú službu sa pohybujú medzi 6-9 euro na hodinu. Závisia od toho, či službu dostáva senior, ktorý je mobilný a potrebuje len donášku obedov, dohľad a čiastočne aj pomoc, alebo je to senior imobilný, ležiaci na lôžku, ktorý potrebuje náročnejšiu opatrovateľskú službu vrátane napr. výmeny plienok, osobnej hygieny na lôžku, kŕmenia a polohovania.
Nie sú ceny u neverejných poskytovateľov pre bežných ľudí vysoké? Môžu si dovoliť ich platiť?
Ceny nie sú nízke, avšak odrážajú reálnu výšku nákladov spojených s opatrovateľskou službou. Je potrebné si uvedomiť, že pri tomto type služby sa venuje jedna opatrovateľka jednému seniorovi, čiže tento musí platiť sumu, ktorá pokryje jej cenu práce. Nesmieme zabúdať, že k tomu čo opatrovateľka dostane ako čistú mzdu musíme prirátať dane a odvody na sociálne a zdravotné poistenie, ako aj náklady poskytovateľa spojené s poskytovaním služby.
Čiže ak má opatrovateľka dostať určitú mzdu je nevyhnutné do ceny zarátať minimálne dvojnásobok tejto sumy. Preto nie je správne, že len u verejných poskytovateľov majú seniori opatrovateľskú službu dotovanú z rozpočtu samosprávy a tým pádom platia podstatne menej. Ako k tomu prídu
seniori u neverejného poskytovateľa, že tento príspevok sa nedelí rovnakou mierou medzi klientov verejných aj neverejných poskytovateľov ?
Čo sa týka toho, či si to môžu dovoliť, je to na rodine a na ich prioritách. Často stoja pred voľbou či nechajú zamestnanie a budú sa starať o rodičov, alebo im objednajú opatrovateľskú službu. Nezriedka sa viaceré deti skladajú aby rodičom služby zabezpečili.
Ak príde žiadateľ s posudkom, v ktorom bude určený rozsah 4 hodín, je možné mu poskytnúť opatrovateľskú službu na menej alebo viacej hodín?
V rozhodnutí o odkázanosti na sociálne služby sa určuje na čo je senior odkázaný. Či však opatrovateľskú službu vyčerpá v plnej miere alebo sa dohodne na menšom počte hodín závisí od dohody medzi ním a poskytovateľom.